V dávnych časoch, keď sa voda sypala a piesok lial, vyznávali Robert Ficoa jeho strana Smer ideológiu tretej cesty. Bolo to síce pred necelýmišiestimi rokmi, ale ako vieme, v politike je týždeň dlhý čas a rok 2002sa nachádza niekde na pomedzí politických treťohôr a štvrtohôr.Najbližšími názorovými príbuznými Smeru boli Blair a Schröder a mottombolo heslo čínskych komunistov: Mačka môže byť čierna či biela, hlavne,že chytá myši.
Po prehraných voľbách v septembri 2002 budúci premiér pochopil, žezoči–voči druhej Dzurindovej vláde postavenej na jasnom ťahu nasociálnu a ekonomickú zmenu sa mu zíde skôr vyhranený ľavicový postoj aobrana všetkých, ktorí sa miklošovskými zmenami budú cítiť ohrození.
Na túto stratégiu boli Blair aj Schröder nevhodní, keďže ich hlavnýmpolitickým mottom bolo: Svet sa nedá zastaviť, len sa s ním trebavyrovnať spôsobom pomáhajúcim obyčajným ľuďom. (Fico mal pravdu: zovšetkých starých členov únie si Dzurindova vláda v sociálnej aekonomickej oblasti najlepšie rozumela práve s blairovcami, čo jumierne diskvalifikuje z úlohy mentorov Smeru.) A tak tretia cestaskončila na smetisku dejín, kde ju dodnes oplakáva asi len Monika Beňová.
Nástup Smeru k moci ukázal, že dôraz na starosvetské ľavičiarstvovyhovuje nielen slovenskému voličstvu, ale aj premiérovej osobnosti.Boj s kapitalistami všetkého druhu ho skrátka baví. Útoky na zdravotnépoisťovne, druhý pilier a energetické podniky, ako aj zastavenieprivatizácie sú najjasnejšími okamihmi kariéry, o ktorých buderozprávať vnúčencom. Keď to inak nejde, zmieri sa s pokračovanímkapitalizmu, ako to nedávno vystihol Shooty. Rovná daň či rozumnámakroekonomická politika však zostali nedotknuté len preto, že muzatiaľ chýbala sebadôvera ísť do priameho stretu s finančnými trhmi aEurópskou úniou.
Z tohto pohľadu je zaujímavý návrh nového daňového bonusu pre pracujúcich chudobných, ktorý podľa informácií denníka SMEpripravuje ministerstvo financií. Ide totiž o značkový produkt tretejcesty. Podobný systém vytvoril v Amerike Ronald Reagan a zásadnýmspôsobom rozšíril Bill Clinton. V Británii ich zaviedla Blairova vláda a do Česka doviezla Špidlova sociálna demokracia.
Inými slovami, táto mačka je členkou všetkých politických strán,ktoré na Západe existujú a to preto, že mieša dva ideologicky odlišnéciele – motivovať ľudí k práci a pomáhať chudobným – a zároveň saukázala ako veľmi účinná.
Preto nie je prekvapujúce, že uvedené idey doviezli na Slovenskopráve dzurindovci. Začalo to v roku 2004 zavedením daňového bonusu nadeti, ktorý navrhlo vtedajšie ministerstvo práce, sociálnych vecí arodiny, a osvojilo si ho ministerstvo financií. I keď samotný nápadnepochádzal, samozrejme, z hlavy ministrov, politicky sú na ňomodtlačky prstov Mikloša a Kaníka, osôb požívajúcich v mytológii Smerustatus Lucifera a jeho mladšieho brata.
Návrh bonusu pre dospelých, ktorý podľa SME pripravuje Počiatkovoministerstvo financií, je na tom z politického hľadiska rovnako zle.Vznikol na jeseň 2005 opäť na návrh ministerstva práce, ale Ivan Miklošsi ho rýchlo osvojil. Potom ho úradníci presvedčili, že s ním budúpraktické problémy, čo síce nebola pravda, ale pred voľbami sa užzavedenie nestihlo.
Ak by teda Robert Fico súhlasil so zavedením daňového bonusu prechudobných pracujúcich, išlo by o zásadný zlom v jeho ideologickomrepertoári a návrat pred rok 2002. Očakávať, že si osvojí dieťasplodené Reaganom a vychovávané rôznymi stredovými politikmi z ľavej ajpravej strany spektra je naivné. No ak sa to stane, bude to znak, žeoportunizmus predsedu vlády môže mať aj veľmi pozitívne následky. Miroslav Beblavý (Autor jeriaditeľom SGI a bol štátnymtajomníkom ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny v rokoch2002-2006)