Prečo naše deti (a minister) nevedia čítať

Autor: Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť | 19.2.2008 o 9:47 | Karma článku: 8,79 | Prečítané:  3321x

Koncom minulého týždňa sa minister školstva Mikolaj vrátil z Bruselu a zvestoval, že slovenské deti nevedia podľa výskumu Európskej únie čítať. Má aj riešenie. Denník Pravda uvádza, že "vzťah ku knihám chce minister zlepšiť cez školské knižnice... Z eurofondov chce minister zainvestovať do opätovného vydania slovenských autorov, ktorými sa chystá vybaviť školské police." Smiešna je už úvaha, že gymnazisti začnú čítať Vajanského namiesto Harryho Pottera či hrania na počítačí len preto, že bude k dispozícii o poschodie vyššie. Tragédia je však v niečom inom - problémy slovenských detí s gramotnosťou nevyrieši ani povinné memorovanie Slávy dcéry. Gramotnosť, o ktorej hovorí spomínaná správa Európskej komisie, totiž nemá takmer nič spoločné s povinným čítaním. A keby správu minister naozaj čítal, tak by to musel vedieť.

V prvom rade správa EK neprináša nové údaje, ale len cituje výsledky na Slovensku známeho prieskumu PISA, ktorý každé tri roky realizuje Organizácia pre hospodársky rozvoj a spoluprácu (OECD). V ňom slovenské deti naozaj dopadli smutne, pokiaľ ide o gramotnosť (pri matematike a prírodných vedách to bolo lepšie). Gramotnosť podľa OECD je "schopnosť využívať písomné informácie v bežných životných situáciách... schopnosť pochopiť, využiť a uvažovať o napísanom... Táto definícia je širšia než tradičné chápanie gramotnosti ako dekódovania informácií a doslovnej intepretácie napísaného v konkrétnych úlohách."

Ak to znie strašne akademicky, predstavme si konkrétne príklady úloh, ktorými PISA gramotnosť testuje. (Tu nájdete príklad v slovenčine, i keď odlišný od tých, ktoré citujem nižšie.)

V jednom uvidíme komplikovaný obrázok ukazujúci, ako sa obyvateľstvo krajiny delí na ľudí v práceschopnom veku a ostatných a ako sa každá kategória delí na ďalšie a ďalšie až po ľudí pracujúcich na čiastkový úväzok, ale hľadajúcich prácu na úväzok plný. Žiaci majú na základe poskytnutých údajov vedieť určiť, koľko obyvateľov v práceschopnom veku nie je súčasťou pracovnej sily.

V ďalšom príklade graf ukazuje, ako sa vyvíjala hĺbka Čadského jazera počas uplynulých tisícročí a ako s tým súvisel vývoj fauny. Úlohou je odhadnúť na základe grafu hĺbku jazera v súčasnosti.

A do tretice PISA cituje dva listy, jeden obhajujúci a druhý kritizujúci grafiti. Žiaci majú stručne vysvetliť, ktorý z listov je lepší obsahovo a/alebo štylisticky a prečo.

Takéto úlohy slovenskí pätnásťroční zvládajú takmer najhoršie v celej Európskej únii. To znamená, že sú najmenej schopní používať prečítané informácie na praktické účely a uvažovať o nich. Ide o vážny problém, keďže moderná spoločnosť (ako hovorí pravdivé klišé) je "informačná spoločnosť". Výsledky PISA sú tak asi najlepšou diagnózou zlyhania nášho vzdelávacieho systému sústredeného na schopnosť si informácie zapamätať, ale nie ich používať.

Minister školstva, ktorý v takejto situácii rieši dotlač Cígera Hronského, by bol zdrojom humoru, keby nešlo o budúcnosť nás všetkých. Takto môžeme len dúfať, že odkaz PISA - nestačí čítať, treba uvažovať - si osvojí aj on.

Miroslav Beblavý

Autor je riaditeľom Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť. Tento blog je prvým zo série príspevkov, ktorými by Inštitút chcel prispieť do diskusie o potrebe reformy slovenského školstva.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PÍŠE NOURIEL ROUBINI – FÓRUM

Toto bude iná kríza ako minulá

Iná kríza bude potrebovať iné riešenia.


Už ste čítali?